Tento loft je pre ľudí, ktorí nepotrebujú, aby im niekto povedal, čo je pekné alebo kde, čo a ako má byť.
– Jakub Trajter
Keď si vstúpil do priestoru na Kominárskej prvýkrát, čo si si povedal?
Povedal som si: toto je pekný objem a objem je presne to, s čím pracujem. Tento priestor ho má. Videl som tam umiestnené niektoré objekty, o ktorých som bol presvedčený že mu vdýchnu tú správnu emóciu a hlavne, že spolu budú fungovať.
Loft sa často spája so slobodou. Čo pre teba sloboda v priestore naozaj znamená?
Sloboda v priestore znamená, že priestor nerozhoduje za mňa. Nie je predpísané, kde mám obývačku, spálňu či jedáleň. Nič. Presne ako pri soche – začínaš s materiálom a až tvoj zámer mu dá formu. Sloboda pre mňa znamená aj zodpovednosť a možnosť skúšať a improvizovať. A zakaždým sa spoľahnúť sám na seba.
Ktoré rozhodnutia v tomto interiéri vznikli práve preto, aby človek nemusel žiť „podľa pravidiel”?
Paradoxne, moje rozhodnutia sú skôr hľadaním pravidiel, podľa ktorých sa žiť dá. Socha je posledná vec, bez ktorej človek nemôže byť. Takže som skôr vo fáze, keď si nachádzam vlastné pravidlá, ktoré mi vyhovujú, a podľa nich sa rozhodujem. Hľadám nové možnosti – aj tam, kde ich iní nevidia. Tieto priestory ponúkajú množstvo rôznych pohľadov a na niektoré z nich som sa snažil poukázať aj výberom a inštaláciou objektov.
Do tvojho interiéru vstúpi konkrétny človek. Aké budú jeho prvé slová?
To závisí od človeka. Všeobecne išlo skôr o rozšírenie predstavy, ako sa dá priestor vnímať. Inšpirovať pri hľadaní samého seba v priestore. Napomôcť pri odvážnych rozhodnutiach.
Tento projekt nie je pre každého. Pre koho je?
Je pre toho, kto má vlastný názor a predstavu. Pre ľudí, ktorí nepotrebujú, aby im niekto povedal, čo je pekné alebo kde, čo a ako má byť.
Keď sa povie „loft na Kominárskej”, aké tri slová ti napadnú?
Marec na Kominárskej bol o prvých reálnych odpovediach. Dokončili sme vzorové interiéry a po prvýkrát sme ukázali, ako môže tento priestor fungovať v skutočnosti.
